Vojtova metóda (Aplikácia vývojovej kineziológie podľa Vojtu)

Vojtova metóda je terapeutický a diagnostický systém motorických porúch najmä u detí, ale s úspechom sa ako terapeutická metóda využíva aj u dospelých.

Profesor Václav Vojta, český neurológ, vyvinul tento systém ako terapeutickú metódu pre deti s centrálnym poškodením mozgu. Neskôr sa táto metóda začala s úspechom využívať ako terapia a diagnostika aj u detí ohrozených, teda u detí, ktoré počas motorického vývoja vykazovali neideálne motorické modely vo svojom spontánnom pohybe.

Vojtova metóda je spôsob, ako v určitých polohách, prostredníctvom dráždenia konkrétnych zón, aktivovať presne definované motorické odpovede, ktoré obsahujú svalové súhry ideálneho motorického vývoja. Dochádza tak k správnemu zapájaniu svalov v určitých reťazcoch vzájomne na seba neväzujúcich – v tzv. motorických vzoroch. Jednotlivé pohybové vzorce pripomínajú pohyby, ktoré jedinca doviedli do vzpriameného držania tela a chôdze.

Dochádza tak k uvolňovaniu zablokovaných nerovových (a tým i svalových) spojov medzi mozgom a miechou, s cieľom zlepšiť funkciu svalov v oblasti chrbtice, horných a dolných končatín a tváre. Ohrozené dieťa takto nie je odkázané na využívanie a tým fixovanie náhradných modelov, ktorými jeho CNS disponuje. Naopak, praktickým vykonávaním tejto terapie sú mu neustále ponúkané ideálne pohybové programy ako „stavebné kamene“ pre kvalitné vzpriamené držanie tela a pohyb.

Táto terapia je účinná i tam, kde došlo k poškodeniu nervových buniek mozgu a tým i k narušeniu funkcie svalov.

V novorodeneckom období je centrálny nervový systém značne nezrelý a trvá niekoľko rokov (približne päť až šesť), kým postupne vyzreje pre všetky zložité pohybové funkcie, akými sú hrubá a jemná motorika.

V priebehu dozrievania CNS vyzrieva držanie tela a pohybový prejav nielen po stránke kvantity (čo dieťa robí), ale aj po stránke kvality (ako kvalitne to robí). Najmä táto druhá zložka má výrazný formatívny vplyv na vývoj chrbtice, bedrových kĺbov, hrudníka atď. To znamená, že aké držanie tela si dieťa v tomto rannom období vytvorí, s takým už po celý ďalší život hospodári.

Podstata účinku Vojtovej metódy:

  • Jednou z rozhodujúcich podmienok pre pozitívny účinok liečby je skoré započatie terapie. Vojtovou terapiou je možné obnoviť fyziologický priebeh pohybu skôr, než tomu zabráni rozvoj a fixácia patologických náhradných modelov. Terapiu je potrebné začať aplikovať do 3. mesiaca života.
  • Vojtovou terapiou dochádza k aktivácii svalov v takých svalových súhrach, ktoré dieťa (dospelý pacient) nedokáže vôľovo zapojiť. Týmto sa Vojtova terapia výrazne líši od iných cvičení, ktoré využívajú motorický tréning.
  • U dospelých je cieľom terapie obnoviť prístup k pôvodne zdravým motorickým pohybovým programom, ktoré boli pôsobením poruchy narušené. Súčasne dochádza k potlačeniu javov ako je bolesť, obmedzenie funkcie a sily.

Ako prebieha liečenie:

  • Vojtova metóda nie je vždy cesta k zázračnému uzdraveniu. Aby bola účinná, musí byť vykonávaná viackrát, niekedy aj štyrikrát denne v domácom prostredí. Jedno domáce cvičenie trvá od 10 do 20 minút, podľa veku dieťaťa. Terapeutom dieťaťa sa stáva jeho rodič, ktorý musí byť fyzioterapeutom správne vedený.
  • Dôležitým predpokladom úspešnosti terapie je okrem plasticity mozgu dieťaťa (dospelého) aj presnosť prevádzania terapie, jej intenzita a frekvencia. Určite je dôležitá aj erudovanosť fyzioterapeuta, ktorý v terapii rodiča (alebo rodinného príslušníka) vedie.
  • Liečba je časovo aj technicky náročná, ale jej účinky sú výrazné.

Kedy Vojtova metóda pomáha:

  • Centrálna koordinačná porucha v dojčeneckom veku
  • Pohybové poruchy vznikajúce poškodením mozgu (cerebrálne parézy) u detí
  • Torticollis – deformita a porucha funkcie svalov v oblasti šije u dojčaťa
  • Periférne parézy končatín
  • Svalové ochorenia
  • Ochorenia chrbtice (skolióza, kyfóza)
  • Pomocná terapia vrodených vývojových porúch bedrového kĺbu (dysplázia, luxácia bedrového kĺbu)
  • Vrodené deformity nôh (pes equinus, equinovarus, calcaneus)
  • Problémy dýchacích, prehĺtacích a žuvacích svalov

    Najčastejšie indikácie u dospelých:

  • Stavy po náhlej cievnej mozgovej príhode
  • Syndróm zmrznutého ramena
  • Vertebrogénne ochorenia chrbtice spojené s bolesťou

Čo je centrálna koordinačná porucha u dojčaťa:

O centrálnej koordinačnej poruche u dojčaťa hovoríme vtedy, keď dieťa pri svojom kontakte s okolím využíva dysharmonické, neideálne až patologické posturálne vzory. Znamená to, že centrálny nervový systém vysiela do periférie chaotické povely a spätne dostáva z periférie aj chaotické informácie. Podotýkam, že dieťa nemusí mať poškodenie mozgu, napriek tomu jeho CNS sa vo svojej riadiacej funkcii uplatňuje ako akýsi zmätený, či popletený koordinátor. Dieťa, ak má záujem o okolie, sa snaží motoricky prejaviť, ale využíva pre zaistenie polohy a pohyb abnormálne a neideálne postavenie – abnormálny motorický vzor. Toto vedie k decentrovanému postaveniu jednotlivých častí tela a s tým spojené neoptimálne zaťaženie kĺbnych a väzivových štruktúr. Vzniká svalová dysharmónia, ktorá je následne postupne ukladaná do motorického programu CNS. Tým sa porucha v CNS (niekedy len funkčná) znásobuje a znemožní sa definitívny nástup normálnej motoriky.

Poznáme štyri stupne CKP: veľmi ľahká, ľahká, stredná a ťažká CKP.

Skúsený diagnostik pri vyšetrení podľa počtu patologických polohových reakcií vie zhodnotiť, o aký stupeň koordinačnej poruchy sa jedná a vie určiť aj prognózu.

Pre dôsledné vyšetrenie a stanovenie stupňa CKP je potrebné vyšetriť všetkých sedem polohových reakcií. Rovnako je potrebné vyšetriť prítomnosť primitívnych reflexov a zhodnotiť posturálnu aktivitu dieťaťa, teda spontánny motorický prejav dieťaťa v polohe na chrbte aj v polohe na brušku.